Kde sú?

 

Dalo by sa takto jednoducho preložiť názov pomerne zložitej piesne z pera mladého herca a speváka kapely Aszittem - Hová lettek?... Nejde o prvoplánovú pieseň. Ani by nebola v „ponuke“ na preklad, keby takou bola. Vypovedá o pocitoch opusteného človeka spomínajúceho na okamihy mladosti, keď sa javil ako najjednoduchší spôsob vyvolania záujmu hádzať dievčatá papierikmi ...

„Niekedy sa ešte niekde zišli kamaráti,

dievčatá sme s láskou hádzali

malými papierikmi, na ktoré sme písali 

zvláštne veci.“ ( Richard Patay, III.C)

„A niekde sa chalani znova zhromaždili

a dievčatám sme z lásky hádzali

malé papieriky, na ktoré sme niekedy 

prekrásne veci písali.“ (Kristóf Gogola, IV.C),

keď sme sa ešte nebáli, keď sme ešte nestratili sami i samy seba..., keď sme ešte mali toho druhého radi, či on nás...

„Kde je tá noc, keď sme boli len dvaja 

keď si ma nazval, ako nikdy predtým?

A kde je chvíľa, keď už som nielen sníval

o Tvojej tvári pri mne?“ (András Földes, III.G)

„A kde je tá noc, keď nočné slovo 

mi tak hovorilo, ako ešte nikdy?

Kde je ten moment, keď pod oblohou

som pohladil prvýkrát Tvoju tvár?“ (Ádám Szalai, III.D)

„A kde je tá noc, kedy slová polnoci

sa tak ozývali ako nikdy predtým?

Kde je ten moment, keď som pod oblohou

prvýkrát pohladkal Tvoje líca?“ ( Richard Patay, III.C)

Človek sa v takých okamihoch cíti zbytočný, nepochopený, či až prehliadnuteľný...

„Som vzduch, lebo ma nevidia.

Už to nevládzem.

Niekto vždy ťahá naspäť moje telo, 

keby som už bol hore.“ ( Nicolas Ďörď, II. K)

„Ostanem ako riadok v nedokončenej knihe.

Som tieň v najväčšej tme.

Som človek, ktorý sa niekedy pýta

na veci, o ktorých sníva.“ ( Roland Riflík, IV.C)

„Ostávam ako riadok v nedokončenej knihe.

Som ukrytý v nočnej hmle.

Človek som, ktorý sa občas pýta

zvláštne veci.“ (Richard Patay, III.C)

„Som vzduch, lebo ma nikto nevidí,

a už sa zbláznim z toho. 

Niekto mi nedá pokoj,

keď som už skoro hore.“(Balázs Laky, II.G)

 Zároveň vyzýva k tomu, aby sme v sebe našli to odhodlanie z mladosti a nezabúdali, že hoci sme zažili sklamanie, ešte stále v nás bije ten motor, čo nás ženie vpred...

„Ľudský život je veľká vec.

Satan Ťa nenechá len tak odísť,

ako pavúk sieť , nedá Tí voľbu.

Jeho slová zaplnia Tvoje srdce.“ (František Madarász, II.C)

„Aký si bol, buď znovu taký. 

Zakázané ovocie už nejedz,

aby si slobodne znovu začal,

buď slobodný, život tak hovorí!“ (Kucsora-Kisfonai Mátyás, II.K)

„Tá podoba so sebou

je mizne ako skúsenosť človeka.

Keď jeho to ani nevyrušuje,

ale všetci ho chcú vidieť iného.“ (Dávid Dolezsa, III.C)

„Rozprávať je ľahké, ale robiť je ťažké.

Šťastie je to, čo Ty doručíš.

Nielen čum, ale sa pozeraj.

Tvoje srdce stále funguje.“ (Rudolf Gáspár, II.E)

„Hovoriť je ľahké, robiť je ťažké.

Hrdosť je to, čo od seba získaš.

Nekukaj sa iba, ale niekedy aj pozeraj!

Srdce Ti ešte bije!“ (Richard Patay, III.C)

To sú také čriepky z prekladov spomínanej piesne, ktoré vznikli v rámci súťaže dňa 20. októbra 2026. Zúčastnilo sa jej 20 žiakov, z ktorých sa s náročným textom popasoval každý po svojom. Jedným to išlo ľahšie, druhým ťažšie. Napokon po zrelej úvahe vzišlo nasledovné poradie:

1. miesto: Richard Patay a Dávid Dolezsa z III.C

2. miesto: Balázs Laky, II.G

3. miesto: Kristóf Gogola, IV.C; Rudolf Gáspár, II.E.

Všetkým zúčastneným ďakujeme za krásne zvraty a víťazom blahoželáme!