Na krídlach literatúry

Už je to nejaký čas, odkedy sa vždy v marci koná podujatie, ktorého cieľom je nielen prijímať hotové informácie, ale aj uvažovať nad aktuálnymi témami, témami, ktoré nie sú zakaždým najprívetivejšie, ale ktoré sú v súčasnosti naozaj živé. Pandémia ochorenia COVID-19 na dva roky zabránila tomuto podujatiu, a tak sme sa pri ňom 22. marca 2022 s vybranými žiakmi tried s vyučovacím jazykom slovenským opäť raz stretli.

Doba však priniesla aj veľmi aktuálnu a kontroverznú tému – vojna, a tak sa naše predpoludnie nieslo pod názvom Vojna a jej podoby v úvahách básnikov. Žiakov som sa snažila motivovať otázkou čo považujú v živote za najdôležitejšie hodnoty. Spomedzi odpovedí vyberám len tie najčastejšie – peniaze, ceny, láska, ľudské práva. Na otázku, či život a zdravie medzi ne nepatria prišla odpoveď, že ich považujeme za samozrejmé, no skonštatovali sme, že je to prekvapivé, keď sme za dvomi rokmi prežitými v spoločnosti pandémie...

Žiaci sa v úvode aktivity mali na papier napísať päť výrazov k pojmom VOJNA/ MIER. Väčšina sa zhodla na tom, že vojna zakaždým znamená strach, smrť, stratu (istôt, domova, blízkych, ľudských práv) a mier je spojený s istotami, s bezpečnosťou. Následne sa vybrali k textom básní umiestneným na tabuľu a mali za úlohu určiť, akého vojnového konfliktu sa jednotlivé básne týkajú (pokiaľ je to možné), resp. ak je to text dovoľuje, určiť, akej národnosti je ich autor. V niektorých prípadoch sa žiaci prekvapili, že autorom je básnik – Slovák, v niektorých zas už z počutia predpokladali, že ide o text ukrajinskej piesne.

V ďalšom kroku žiaci hľadali v textoch básní pasáže, s ktorými by dokázali súhlasiť, ktoré ich, či už kriticky voči vojne nejakým spôsobom oslovili, resp. presvedčili skôr o nutnosti mierového riešenia. Každá z triednych skupín spoločne vytvorila päťveršovú báseň, ktorá sa spolu s citátmi jednotlivých básní ocitla na spoločnom plagáte venovanom tohtoročným „krídlam literatúry“. Aj toto predpoludnie ma utvrdilo v presvedčení, že s mladými sa dá aj o takýchto nie jednoznačných témach diskutovať a prebudiť v nich záujem aj o kritické zmýšľanie nad spoločensky významnými otázkami.